Katalog firem Industry-EU s.r.o.

Normy ISO 9001 a ISO 14001 sú medzinárodne uznávané normy, ktoré určujú požiadavky na systém manažérstva kvality (SMK) a systém manažérstva environmentu (SME). Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) v roku 2015 spracovala rozsiahlu revíziu týchto noriem. Výsledky tejto revízie predstavujú celú radu významných zmien, ktoré musia byť implementované už do zavedených alebo do zavádzaných manažérskych systémov v organizáciách.

 Normy ISO 9001:2015 a ISO 14001:2015 boli publikované 15. septembra 2015 (týmto termínom začína platnosť noriem a aj trojročné obdobie certifikačného procesu k prechodu na tieto normy). Norma ISO 9001:2015 bola zavedená do STN EN ISO 9001 Systémy manažérstva kvality. Požiadavky (ISO 9001: 2015) a vydaná 1. 2. 2016. Norma ISO 14001:2015 bola zavedená do STN EN ISO 14001 Systémy manažérstva environmentu. Požiadavky s pokynmi na použitie (ISO 14001: 2015) a vydaná 1. 4. 2016.

 O konkrétnych úpravách obidvoch nových noriem a o postupe prechodu na nové normy sme sa rozprávali s Ing. Dušanom Lúčanským, CSc., vedúcim audítorom a lektorom pre manažérske systémy – kvality, environmentu, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a energetiky spoločnosti TÜV SÜD Slovakia.

Aké boli dôvody revízie noriem ISO 9001 a 14001?

Dôvody revízie noriem boli nasledovné:

•  Všetky ISO normy podliehajú periodickej revízii, preskúmaniu v päťročných cykloch (výsledok môže byť takýto: bez zmeny, nové vydanie alebo zrušenie normy).

• Potreba zohľadniť skúsenosti z využívania noriem v praxi, reagovať na zmeny a potreby podnikateľského prostredia a podporiť zabezpečovanie troch pilierov trvalo udržateľného rozvoja – dosahovaním rovnováhy medzi životným prostredím, spoločnosťou a ekonomikou. Za týmto účelom, napr. okrem zmien navrhnutých príslušnou komisiou zodpovednej za revíziu noriem, niektoré zo zmien vychádzali z výsledkov dotazníkového prieskumu, ktorý vykonala komisia. Tohto prieskumu sa zúčastnilo 110 krajín.

• Reakcia na medzinárodný obchod a moderné podnikanie.

• Zabezpečiť, aby manažérske systémy kvality a environmentu boli súčasťou trvalo udržateľného rozvoja života a spoločenskej zodpovednosti.

• Rešpektovať požiadavky a skúsenosti používateľov noriem (napr. viac než 1 milión používateľov požadovalo zavedenie týchto termínov: termín produkty a služby namiesto produkty a zdokumentované informácie namiesto zdokumentované postupy a záznamy).

• Požiadavky špecifického sektora (telekomunikácie, kozmický priestor, zdravotníctvo atď. – prístup založený na riziku).

• Aplikácia jednotnej štruktúry noriem ISO pre systémy manažérstva (rešpektovanie štruktúry definovanej v Annex SL - štruktúra vysokej úrovne).

• Pozorovanie nepriaznivých trendov pri interpretácii noriem.

• 73 % respondentov požadovalo posilnenie manažérstva rizika u normy ISO 9001.

Ktoré sú významné zmeny revidovaných noriem ISO 9001:2015 a ISO 14001 a čo zahŕňajú?

 Ide napr. o nasledovné: (V ďalších častiach tohto článku sú uvedené názvy hlavných kapitol noriem.

 Kapitola 4. Súvislosti organizácie
 
 1.1  Nové požiadavky na určenie externých a interných záležitosti, ktoré sú relevantné pre účel a strategické smerovanie organizácie a ktoré vplývajú na jej schopnosť dosiahnuť zamýšl'ané výsledky SMK alebo SME.

 1.2  Nové požiadavky na určenie zainteresovaných strán vo vzťahu k SMK a SME.

 1.3  Nové požiadavky na určenie relevantných zainteresovaných strán a ich požiadaviek, ktoré sú dôležité pre SMK a SME a na ich monitorovanie  a preskúmavanie. (V SMK ide o rozšírenie konceptu “zákazníka” o „zainteresované strany“ – vo vzťahu k výrobku).

 1.4  Nové požiadavky - Predmet manažérskeho systému sa musí udržiavať ako zdokumentovaná informácia a musí sa sprístupniť zainteresovaným stranám.

 1.5  Dôležitá zmena - Podľa revidovaných noriem nie sú  explicitné určené možné výnimky z aplikácie požiadaviek noriem (tak ako to bolo napr. určené u predchádzajúcej verzii normy ISO 9001  – výnimka sa môže vzťahovať len na prvky kap. 7 normy). Požiadavky na výnimky z aplikácie noriem sú upravené v „čl. 4.3 Určenie predmetu manažérstva“.  Súvisiaci text znie: „Zhoda s touto medzinárodnou normou sa môže vyhlásiť, iba ak určená neaplikovatel'ná požia­davka neovplyvní schopnosť alebo zodpoved­nosť organizácie zabezpečovať zhodu jej produ­ktov a služieb a zveľadovať spokojnosť zákaz­níka.”. Čiže: “Požiadavky, ktoré nie sú aplikovateľné musia byť zdôvodnené“.

 1.6  Nové požiadavky na procesný prístup (u SME sa podľa predchádzajúcej normy ISO 14001 procesný prístup nevyžadoval), napr.: určenie vstupov a výstupov, indikátorov výkonností,  zdrojov, zodpovedností,  právomoci , rizík a príležitostí, väčší dôraz na procesný prístup, posilnenie významu cyklu PDCA. 
 
 Kapitola 5. Vodcovstvo

 2.1  Nová úloha „vodcovstva“ pre vrcholový manažment a jeho vyššie zapojenie do SMK a SME.

2.2  Zvýšený dôraz na vodcovstvo (Leadership) nie len ma manažérstvo.

2.3  Zodpovednosť za manažérsky systém je na vrcholovom vedení, tento ale má v or­ganizácii oprávnenie delegovať právomoc a poskytovať zdroje,

2.4  Požiadavka na „predstaviteľa vedenia“ nie je určená.

2.5  U SMK sa vyžaduje: zabezpečenie integrácie požiadaviek SMK do podnikateľských procesov organizácie,
určenie a zvládanie rizík a príležitosti, ktoré môžu vplývať  na zhodu produktov, služieb a na schopnosť  zveľaďovať  spo­kojnosť zákazníka.

 2.6  U SME - nová požiadavka na „Environmentálnu politiku“. Táto musí obsahovať i záväzok k "ochrane životného prostredia", vrátane k prevencii znečisťovania a ďalšie špecifické záväzky relevantné súvislostiam organizácie.

2.7  Pre „Evironmnetálnu politku“ sú špecifikované tri základné záväzky:

• chrániť životné prostredie,
• plniť záväzné požiadavky organizácie,
• sústavne zlepšovať systém manažérstva en­vironmentu s ciel'om zlepšovať environmen­tálne správanie.

 Kapitola 6. Plánovanie

 3.1  Nové požiadavky pre SMK (nová koncepcia plánovania v SMK): nová zásadná požiadavka na stanovenie rizík, príležitostí a opatrení na ich riešenie.

 3.2  Riadenie rizík a príležitostí a opatrení na ich riešenie nahrádza preventívne činnosti  (t.j. činností zamerané na odstránenie príčiny potenciálnej nezhody  alebo inej potenciálne neže­lateľnej situácie a na a na zabránenie jej opakovaného výskytu.

 3.3  Pri plánovaní SMK musí organizácia zvažovať: záležitosti relevantné k „Pochopeniu organizácie a jej súvislostí“, požiadavky  vyplývajúce z „Pochopenia potrieb a očakávaní zainteresovaných strán“, určiť riziká a príležitosti, ktoré potrebuje pre „účely svojho SMK“,

3.4  Organizácia musí plánovať: opatrenia na zvládanie rizík a príležitostí, ako integrovať a implementovať opatrenia do procesov SMK.

 3.5 Nová požiadavka na plánovanie dosiahnutia cieľov kvality - program realizácie cieľov kvality,

 3.6  Nová požiadavka na plánovanie zmien SMK.

 3.7  Nové požiadavky pre SME (nová koncepcia plánovania v SME): nová zásadná požiadavka na stanovenie rizík, príležitostí a opatrení na ich riešenie (rovnako ako u SMK), riadenie rizík a príležitostí a opatrení na ich riešenie nahrádza preventívne činnosti (rovnako ako u SMK), treba poznamenať, že uplatňovanie „princípu prevencie ochrany životného prostredia“ (napr. predchádzanie vzniku odpadov, znečisťovania zložiek životného prostredia, znižovanie spotreby energie, atď.)  ostáva v platnosti,

 3.8  Pri plánovaní systému manažérstva environmentu musí organizácia zvažovať: záležitosti relevantné k „Pochopeniu organizácie a jej súvislostí“, požiadavky  vyplývajúce z „Pochopenia potrieb a očakávaní zainteresovaných strán“,
predmet svojho SME, určiť riziká a príležitosti súvisiace s jej environ­mentálnymi aspektmi, záväznými požiadavkami  a ďalšími identifikovanými záležitosťami a požiadavkami (podľa 1. a 2. odrážky tohto ods.) pre „účely svojho SME“.

3.9  Organizácia musí určiť en­vironmentálne aspekty svojich činností, produktov a služieb a ich súvisiace environmentálne vplyvy, ktoré môže riadiť a tie, ktoré môže ovplyvňovať, zvažujúc i perspektívu životného cyklu (napr. od etapy vývoja po spotrebu).

3.10  Organizácia musí určiť kritériá použité na určenie svojich výz­namných environmentálnych aspektov (Poznámka: podľa normy sa uvažuje, že „významné environmentálne aspekty mô­žu mať za následok riziká a príležitosti súvisiace bud' s nepriaznivými environmentálnymi vplyvmi (ohrozenia), alebo s priaznivými environmentálnymi vplyvmi (príleži­tosti).

 3.11 Nový termín v SME – „záväzné požiadavky“, poznámka - termín záväzné požiadavky je preferovaný termín, termín podľa predchádzajúcej verzie normy „právne požiadavky a iné požiadavky“ – je „dovolený termín“.

3.12 Organizácia musí plánovať prijatie činností na riešenie: významných environmentálnych aspek­tov, záväzných požiadaviek, a identifikovaných rizík a príležitostí a na integráciu činností do procesov organizácie.

3.13  Zmena v termínoch - termín a požiadavky súvisiace s “Environmentálnym cieľmi a plánovaním ich dosiahnutia” nahrádza v revidovanej norme termín a požiadavky súvisiace s “Dlhodobými cieľmi, krátkodobými environmentálnymi cieľmi a programami” podľa predchádzajúcej normy ISO 14001.

 Kapitola 7. Podpora

4.1  Významná zmena  - Pojem „Dokumentovaná informácia“ nahradil pojmy „Dokumenty“ a „Záznamy“. Podľa revidovaných noriem - v príslušnej kap./článku  je formulovaná, určená len požiadavka, napr. „Organizácia musí ... ďalej nasleduje text požiadavky....  Každý text  kap./článku končí formulovanou požiadavkou, napr.: „Organizácia musí udržiavať/uchovávať ...  dokumentované informácie. Z týchto dôvodov v revidovaných normách sa nevyskytujú požiadavky na vypracovanie tých dokumentovaných postupov, ktoré boli uvádzané ako povinné „zdokumentované postupy“ v predchádzajúcich verziách  noriem. Išlo o 6 povinných zdokumentovaných postupov súvisiacich s – riadením dokumentácie a záznamov, nápravnou a činnosťou, preventívnou činnosťou, nezhodným produktom, internými auditmi.

4.2  Vyžaduje sa, aby  SMK,  SME organizácie zahŕňal: zdokumentované informácie požadované normou a zdokumentované nevyhnutné informácie určené organizáciou pre efektívnosť SMK, SME organizácie.

 4.3  Revidované normy i ďalej určujú požiadavky na: tvorbu, aktualizáciu  a riadenie zdokumentovaných informácií,
povinnosť udržiavať alebo  uchovávať zdokumentované informácie  a ako je to nevyhnutné.

 4.4  Podľa revidovaných noriem rozlišujú sa: „zdokumentované informácie” a  “uchované zdokumentované informácie” – tieto slúžia ako dôkaz zhody, musia sa chrániť proti neúmyselným zmenám (podľa predchádzajúcich verzií noriem išlo o “záznamy”).

 4.5  Nie je  „explicitne“ požadovaná “Príručka kvality“. (Príručka pre SME nebol povinný dokument ani podľa predchádzajúcej verzie normy ISO 14001.).

 4.6  Z vyššie uvedených skutočností vzťahujúcich sa na pojem „dokumentovaná informácia“ vyplýva, že: podľa revidovaných noriem neurčuje sa obsah postupu (podľa predchádzajúcich verzií noriem text požiadavky napr. bol: „V dokumentovanom postupe sa musí definovať ….. “, „Musí sa vypracovať zdokumentovaný postup s cieľom definovať riadenie nevyhnutné pri:...“), určené sú len požiadavky, norma neurčuje formu, obsah, rozsah, médium  „dokumentovaných informácií“ a záleží len na organizácii ako si zdokumentuje plnenie požiadaviek  normy formou „dokumentovaných informácií“, používané pojmy v praxi ako napr. dokument, dokumentovaný postup, plán, záznam, protokol, smernica, mapa procesu, karta procesu, príručka, prevádzkový poriadok, atď. sa môžu i naďalej používať.
 Toto konštatovanie platí i pre zmenené pojmy v revidovaných normách. Revidované normy dokonca pripúšťajú i možnosť „nepoužívania pojmov“ uvádzaných  v revidovaných normách ale takých, ktoré „vyhovujú organizácii“.

4.7  Organizácia musí určiť a manažovať: nevyhnutné poznatky na prevádzku jej procesov a na dosiahnutie zhody produktov a služieb.

Kapitola 8. Prevádzka

U Systému manažérstva kvality

 5.1  Dôraz na plánovanie, implementovanie a ria­denie procesov.

 5.2  Nové, podrobnejšie požiadavky na riadenie externe poskytovaných procesov, produktov a služieb: určiť riadiace činnosti, ktoré sa budú aplikovať na externe poskytované procesy, produkty a služby určiť a aplikovať kritériá na hod­notenie, výber, monitorovanie výkonnosti a prehodnotenie externých poskytovateľov, upresnené požiadavky na určenie, implementáciu a udržiavanie procesov návrhu a vývoja.

 5.3  Nakupovanie je zahrnuté do „riadenia externe poskytovaných procesov, produktov a služieb“.

 5.4  Nové požiadavky pri určovaní rozsahu požadovaných činností po dodaní výrobku alebo služieb.

U Systému environmentálneho manažérstva:

 5.5  Plánovanie a riadenie prevádzkových činností - dôraz na vytvorenie, implementovanie, riadenie  a udržiavanie procesov vzťahujúcich sa na: záväzky organizácie z  „Pochopenia organizácie a jej súvislostí“, záväzky z „Pochopenia potrieb a očakávaní zainteresovaných strán“, určené riziká a príležitosti súvisiace s environ­mentálnymi aspektmi organizácie,
identifikované en­vironmentálne aspekt činností, produktov a služieb a ich súvisiacich environmentálnych vplyvov organizácie - zvažujúc i perspektívu životného cyklu výrobku.

 5.6  Nová požiadavka – externé procesy - organizácia musí zabezpečiť, že outsourcované procesy sú riadené alebo ovplyvňované.

 Kapitola 9. Hodnotenie výkonnosti (SMK), Hodnotenie správania (SME)

U Systému manažérstva kvality:

 6.1 Analýza a hodnotenie sa vzťahuje i na efektívnosti implementácie plánovania, efektívnosti prijatých opatrení na zvládanie rizík a príležitostí, výkonnosti externých poskytovateľov.

 6.2  Preskúmanie SMK sa vzťahuje i na výkonnosť externých poskytovateľov, efektívnosť prijatých opatrení na zvládanie rizík a príležitostí.

6.3  U interných auditov SMK a SME organizácia musí definovať kritériá auditu a predmet pre každý audit.

 6.4  Preskúmanie  SME sa vzťahuje i na potreby a očakávaniach zainteresova­ných strán, vrátane záväzných požiadaviek, významné environmentálne aspekty, identifikované riziká a príležitosti.

 Kapitola 10. Zlepšovanie

 7.1  Organizácia musí určiť príležitosti na zlepšovanie a implementovať nevyhnutné činnosti na splnenie požiadaviek zákazníka, resp. na  dosiahnutie zamýšľaných výstupov svojho manažérskeho systému.

7.2  Preventívna činnosť  bola nahradená „riadením rizík, príležitostí a opatrení na ich riešenie“.

 7.3  Je zdôraznené, že cieľom  zlepšovania  organizácie má byť  zlepšovanie jej environmentálneho správania/environmentálnej výkonnosti  oproti zlepšovania  vhodnosti, primeranosti a efektívnosti MSE.

 Čo možno považovať za kľúčové vylepšenia, prínosy revidovaných noriem  ISO 9001 a ISO14001?

Za kľúčové vylepšenia, prínosy  revidovaných noriem ISO 9001 a 14001 možno považovať:

• zvýšenú kompatabilitu  noriem s možnosťou predpokladu jednoduchšej a efektívnejšej integrácie manažérskych systémov, 
  prehľadnejšie, explicitne lepšie vyjadrenie požiadaviek na  plánovanie, implementovanie a ria­denie procesov v SMK a SME,
• vyššia flexibilita požiadaviek, zovšeobecnenie a zjednodušenie implementácie noriem požiadaviek pre organizácie poskytujúce služby, aplikáciu uvažovania založeného na manažérstve rizika a príležitostí  pre plánovanie a implementáciu procesov SMK, SME, cieľov organizácie, zvažovanie relevantných záležitosti z „Pochopenia organizácie a jej súvislostí“ a zohľadňovanie požiadaviek vyplývajúcich z „Pochopenia potrieb a očakávaní zainteresovaných strán“ pri plánovaní SMK a SEM,
• zvýšenie významu angažovanosti vrcholového manažmentu v strategickom riadení organizácií – zvýšený príspevok vodcovstva k SMK a SEM, zosúladenie manažérskeho systému  organizácie s jej strategickým smerovaním,
• vyššia orientácia na zvyšovanie výkonnosti SMK a SEM organizácie,
• väčší dôraz na dosahovanie výsledkov a menší dôraz na dokumentáciu.
   

U revidovanej normy ISO 14001 za kľúčové vylepšenia, prínosy možno najviac považovať:

• uplatňovanie procesného prístupu v rámci SME, ktorý podľa predchádzajúcej verzie normy ISO 14001:2004 nebol vyžadovaný, zvýšený význam zainteresovaných strán a ich zapojenie do manažérskeho systému,
• rozšírenie záväzku smerom k ochrane životného prostredia a dôraz na proaktívny prístup k ochrane životného prostredia,
  zohľadňovanie environmentálnych aspektov životného cyklu produktov a služieb (od vývoja po spotrebu),
• dôraz na zlepšovanie enviromentálnej výkonnosti/environmentálneho správania sa organizácie, vrátane určenia ukazovateľov, indikátorov environmentálneho správania,
•  požiadavka zodpovednosti za riadenie externých procesov,
• uvažovanie zamerané na životný cyklus produktov a služieb s dôrazom na každý stupeň od vývoja po spotrebu,
  dôraz na zvýšenú ochranu životného prostredia so zameraním na proaktívne iniciatívy,
• presun požiadaviek od zlepšovania SME k zlepšovaniu vplyvov na životné prostredie, resp. k ochrane životného prostredia.

 Ako postupovať pri prechode na nové revidované normy ISO 9001 a 14001?

Revidované normy ISO 9001:2015 a ISO 14001:2015 boli publikované 5.9.2015. Od tohto termínu sa počíta prechodné trojročné obdobie. To znamená že certifikáty ISO 9001:2008 a ISO 14001:2004 môžu byť platné až do 15.9.2018.

U organizácií, ktoré už majú vydané certifikáty podľa predchádzajúcich noriem ISO 9001:208 alebo ISO 14001:2004 budú sa môcť uchádzať o potvrdenie zavedenia týchto noriem v rámci recertifikačného/opakovacieho alebo v rámci prvého alebo druhého dozorného auditu z trojročného certifikačného cyklu.

 Predpokladá sa, že audity zo strany certifikačného orgánu u organizácií, ktoré už majú vydané certifikáty podľa predchádzajúcich noriem by mali byť vykonané najneskoršie, resp.  v predstihu 2 a 3 mesiace pred termínom – 15.9.2015.

Podrobné informácie o podmienkach a postupe prechodu na nové revidované normy ISO 9001 a 14001 treba získať od certifikačného orgánu.

 U organizácií, ktoré sa uchádzajú prvý krát o získanie certifikátu podľa revidovaných noriem ISO termín,  podmienky, postup  certifikačného auditu bude dohodnutý s certifikačným orgánom.

 Čo možno organizáciám odporúčať k  prechodu na zavedenie  manažérskeho systému kvality alebo environmentu podľa revidovaných noriem ISO 9001 a 14001?

 Pre organizácie už využívajúce ISO 9001:2008 a ISO 14001:2004 sa odporúča:

• určiť zodpovedných pracovníkov, skupinu a ich zodpovednosti za prechod manažérskeho systému podľa revidovaných noriem,
• zabezpečiť školenia pre zainteresované osoby (vrcholový manažment, vedúci, interný audítori, určení zamestnanci, atď.),
• vykonať analýzu rozdielov v zavedenom manažérskom systéme oproti novým požiadavkám noriem,
• vypracovať harmonogram prác,  plán prechodu na novú normu,
• aktualizovať zavedený manažérsky systém tak, aby spĺňal určené požiadavky  revidovaných noriem a vlastné požiadavky  organizácie na manažérsky systém,
• vykonať previerku pripravenosti manažérskeho systému k prechodu na revidované  normy,
• komunikovať s certifikačným orgánom  podmienky, postup vykonania auditu potvrdzujúceho zhodu manažérskeho systému s požiadavkami nových noriem.

 Autor: Ing. Dušan Lúčanský, CSc

TÜV SÜD Slovakia s.r.o.

Jášíkova 6

Bratislava

821 03

Slovensko

Tel.:+421 248 291 271

Mob.:+421 902 929 160

Fax: +421 248 291 266

E-mail: sykora@tuvslovakia.sk, tuvslovakia@tuvslovakia.sk

Internet: www.tuv-sud.sk